Čo však v prípade, že prídete k serveru? Naťukanie pár písmen sa zmení na prechod mínovým poľom. So skrivenou tvárou podobnou tej ktorú vystrúhate pri čistení upchatého odtoku jemne hladkáte klávesy. Kto vymyslel, že heslá majú byť také dlhé? No hygienik to určite nebol. Upratovačka ktorá prejde po monitore a klávesnici dlážkovou handrou tomu celému tiež veľmi nepomôže, ale buďme radi že tentoraz nevytrhla sieťový kábel ako posledne.
Ešte zaujímavejšie je, keď sa rozhodnete otočiť niečiu klávesnicu a potriasť. Dozviete sa čo kedy jedol, farbu a dĺžku vlasov, či si obhrýza nechty alebo špŕta v nose. Dnes by mal Poirot ľahkú prácu.
Máte vstup do budovy alebo sekcie chránené kódom? Pokiaľ máte takúto číselnú klávesnicu vystavenú na verejnom mieste viac ako rok, stáva sa pre niektorých ľudí postrachom. Staršie úradníčky si pred ťukaním zo zvyku oliznú ukazovák a poniektorý ťukajú vždy s prstom ktorý práve vytiahli z nosa. Paradoxne sú práve klávesy na ktoré sa ťuká vždy krásne vyleštené a všetky ostatné sú obyčajne zaprášené. Cez takýto „bezpečnostný“ kód sa nedostane len dement alebo Adrian Monk ktorý si zabudol rukavice.
Holt nepomôžeme si, baktérie sú všade okolo nás. Avšak minule som čítal, že informatici sú priemerne 2x častejšie na PN ako ľudia vykonávajúci fyzickú prácu. Jeden by povedal, že jedia málo zeleniny a majú nedostatok pohybu, avšak priznajme si, kedy sme si naposledy vymenili klávesnicu?